OliOil.sk
Olivové oleje pre gurmánov

O olivách

Olivy sú najväčší a najvýznamnejší plod Dalmácie, a v jednej časti histórie bol pilierom prežitia na ostrovoch a v pobrežných oblastiach. Ľuďom dávali všetko: drevo a palivové drevo, listy ako krmivo, ovocie na výrobu potravín a oleja, využívali sa ako potraviny, koreniny, lieky a olej na svetlo.

Počiatky pestovania olív v Dalmácii sa viažu k nálezom kôstok olív z neskorej doby bronzovej v oblasti Vranjica, v bezprostrednej blízkosti antického Salona. Ale aj tak nesmierne cenný nález nám nepovie nič o pestovaní a využívaní ovocia a nám zostáva len predpokladať, že organizované poľnohospodárstvo v tejto oblasti dalo za vznik prvým uceleným spoločenstvám. S istotou môžeme povedať, že počas kolonizácie starovekými Grékmi a Rimanmi pestovanie a výroba zažíva obrovský boom. Svedčí o tom mnoho zariadení a objektov na výrobu oleja, ktoré tu zanechali staroveký Rimania, ktorých centuracija pôdy, techniky a technológie práce zostávali v platnosti takmer do doby príchodu strojov. Staré olivovníky z týchto čias v Kastel Stafilic sú chorvátskou kultúrnou pamiatkou.

S koncom staroveku klesá aj produkcia oleja, ale vnútri mestských hradieb výroba pokračuje ( turnjačica-lis na olivy zo suterénu Diokleciánovho paláca ). V ranom stredoveku, v čase vzniku prvého chorvátskeho kniežatstva s pomocou benediktínov prichádza znovu rozšírenie tejto starovekej kultúry. Trochu neskôr, ustanovenia štatútu mesta Split a Trogir len potvrdzujú trvalý rast výroby počas stredoveku až do úplného rozkvetu v XIX . storočí , kedy dalmatínske oleje na súťaži v Splite svojou kvalitou predčili tie z Francúzska a Talianska.

A potom, práve na svojom vrchole, olivovníctvu Dalmacije hrozí pád. V tej dobe , zatiaľ čo východný Jadran má asi 30 miliónov stromov , súčasne sa hľadajú nov zdroje svetelnej energie (ropa, plyn, elektrina) a západné európske vinice sú zmietané chorobami. Pokles cien olivového oleja a rastúci dopyt po hrozne tlačí Dalmáciu klčovať svoje olivové háje a sadiť nové vinice, z pobrežia sa vytvára monokultúra - vinohrady .

Ale olivy sa nevzdajú tak ľahko . Ani nasledujúcim dvom svetovým vojnám a predovšetkým industrializácii sa nepodarí vytiahnuť ich hlboké korene z dalmatínskej pôdy . Od druhej polovice 20.st sa ľudia horlivo vracajú, čistia zem, sadia nové plantáže , kladú základy pre nový , moderný príbeh o kvalitnom autentickom produkte.